Poznáte špecifickú vôňu kosenia trávnika? Mnohým sa nám spája so sobotou či s detstvom, keď sme nič nerobiac mohli pozorovať rodičov či starkých, ako z nášho trávnika alebo lúky kosačkou postupne ukrajujú strapatý porast kúsok po kúsku. Málokto z nás však vie, že tá špecifická omamná vôňa je spôsobená tým, čo sa deje pár centimetrov nad zemou. Tráva vníma zvuk kosačky ako nálet hmyzu, ktorý ju prichádza napadnúť, a preto na obranu začne vylučovať enzýmy. Nimi chce privábiť väčší hmyz, ktorý ten predošlý zožerie alebo vyženie. Zaujímavé, však? Je to taká malá vojna prírody spôsobená človekom. Keď sa ale kosí ručne, vzduchom sa nesie úplne iná atmosféra.
A presne o tom je naša sviečka Kosa nova s vôňou pokosenej lúky, potoka a smrečiny. Candler nás tento krát odvádza na čistinku, neveľkú lúku medzi smrekovými lesmi. Na pleci nesie novú nablýskanú kosu a má plán. Chce pripraviť miesto na stretnutie s priateľmi. Malý rodinný piknik s veľkým kotlom guláša. Po mesiacoch práce v kanceláriách, sedenia v autách, čakania pri pokladniach a rozvážania detí na krúžky nastal čas znova sa zblížiť s prírodou, ponoriť ruky do potoka, prejsť sa po chrumkavom ihličí a poležať si na lúke.
Najskôr však treba všetko pripraviť a on, vďaka svojmu dedovi, vie ako. Namiesto hučania motora sa lúkou nesie žblnkot krištáľovo čistého lesného potoka a pravidelný rytmický šuchot. Všade navôkol sa šíri vôňa čerstvo narezaných bylín a tráv lúky, ktorá končí za obzorom. Je to vôňa, v ktorej cítiť myší chvost, ďatelinu, iskerník aj margaréty. Na okraji cesty lemuje smrečina prudký zráz. V ňom sa ako v záreze urobenom do zeme tiahne osviežujúca bystrina. Tam si za odmenu zvlaží tvár.
Kosenie po starom s nabrúsenou kosou a osličkou za opaskom dnes už pozná málokto. Candler ho má veľmi rád. Príležitosť naň sa mu však naskytne len párkrát do roka. Je to ako tanec, voňavá bossanova s novou kosou. Ozaj, poznáte bossanovu? Je to taký vrtký sambový tanec krok dopredu, krok dozadu. Úplne ako pri kosení.
Takže pred tým, ako sa po lúke roztancujú malé detské nôžky, musí prísť niekto, kto im pripraví cestu. Ten si potom pokojne sadne do tieňa a bude pozorovať skutočnú detskú radosť.
Prajeme Vám veľa krásnych zážitkov!
Tím Candler
