Vzrušujúci americký Manhattan, inšpirujúci parížsky Louvre, ohurujúce Krimmelské vodopády v Rakúsku, malebný Český Krumlov, nenápadné poľské Gorce aj divoký národný park Mago v Etiópii. V roku 2022 to vyzerá ako perfektný zoznam novoročných destinácií mladého cestovateľa, ktorý je na ich dosiahnutie odhodlaný využiť všetky výdobytky modernej techniky a lowcostových leteckých služieb až po apky v smartfóne s nahryznutým jablkom.
Pred pár desiatkami rokov to však bol celoživotný trip jedného pracovitého muža, ktorý na svojich cestách načúval, vytváral vzťahy, plnil rôznorodé poslania a nasledoval nie inštinkt, ale poctivé papierové mapy.
Aj taký bol totiž príbeh legendárneho Candlerovho deda, človeka s veľkým srdcom a mozoľnatými rukami. Žil v časoch, keď sa necestovalo pre zábavu či z dlhej chvíle. Každá cesta mala konkrétny cieľ a námaha a prostriedky investované do navštevovania cudziny museli priniesť úžitok. Výpravy Candlerovho deda boli zväčša pracovné, z času na čas rekreačné a v mnohých prípadoch aj rodinné. Mal totiž príbuzných a priateľov po celom svete a vďaka udržiavaniu kontaktu putovali do dedovho domu balíčky zo všetkých kútov sveta.
Malý Candler neraz sledoval, ako dedovi prišla voňavá brazílska arabica od misionára Dominika z Južnej Ameriky, ako mu vždy na jeseň poštárka prinášala od sestry zo Škótska veľké balíky s vlnou, ktoré sa do Vianoc pod babkinými ihlicami premieňali na tradičné svetre s nórskym vzorom, a ako z Talianska na jar prichádzali malé balíčky vzácneho korenia a semienka paradajok, ktoré v okolí nemali páru.
Tieto malé radosti, ktoré boli neustálou pripomienkou milých priateľstiev, robili z dedovho domu v Candlerových očiach fenomén. Bolo to miesto, kde sa pretínali cesty dedových expedícií, inšpirujúce miesto, ktoré voňalo cudzokrajnými artiklami a epizódami z ciest, kde zistil, že otvorenosťou a niekedy aj prosbou o radu získaš omnoho viac než len odpoveď, ktorú hľadáš.
Niekoľko rokov po dedovom odchode do večnosti objavil Candler na povale jeho poklad. Sú chvíle, keď nás nič neteší tak, ako prehrabávať skrine a pôjdy. Nachádzať písanky našich mám a otcov, prehrabávať sa v starých šperkovniciach a hľadať stratené poklady z detstva je pre nás neuveriteľne vzrušujúce.
Nič však nepoteší tak, ako keď si z prieskumu odnesieme cennú korisť. Tak tomu bolo, aj keď Candler našiel starý batoh svojho deda. Otvoril ho ako toľkokrát, keď bol malý. Bol prázdny. Na dne sa povaľovali osamelé zrniečka piesku a obyčajná účtenka za šnúrky do topánok. Vôňa kože sa miesila s neutíchajúcim pachom starého nábytku a prenikavým buketom pivónií z babičkinej záhrady... Príbehy potrebujú svoj domov. Väčšinou sú ním stránky kníh či zápisníkov. Tie dedove ho však mali tu. Odtiaľ vychádzali a sem sa vracali.
Túto atmosféru Candler skrátka musel zachytiť do sójovej sviečky Dedov batoh, ktorá v sebe spája vôňu dobrodružstva a doznievajúceho odéru starého muža so sladkosťou broskýň. Vďaka tomuto objavu vznikla veľmi zaujímavá hlboká vôňa, ktorá váš byt ponorí do atmosféry minulosti. Táto kombinácia hrejivých spomienok, praskajúceho plameňa a úžasnej vône sa stala sviečkou začiatkov.
Zo srdca Vám prajeme, nech majú všetky Vaše cesty v novom roku dobrý cieľ, nech sa Vám ho podarí nestratiť z dohľadu a nech sa vyznáte v spleti ciest, ktoré k nemu vedú! Buďte šťastní!
Tím Candler